Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za účasti tretej osoby - mediátora.

Riadi sa podľa Zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.

Mediácia je flexibilnejšia, menej formálna, rýchlejšia, menej nákladná a hlavne, presúva rozhodovaciu moc na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Hlavným cieľom je pre obe strany dosiahnuť prijateľnú dohodu.

Výhodou tejto metódy je, že ľudia nachádzajú riešenie sami, a preto je pre nich prijateľné. Súd však rozhoduje na základe právnych noriem, a preto sa stáva, že niekedy jedna zo strán je nespokojná, teda výhra jednej strany. Kde mediácia je výhra – výhra pre obe zúčastnené strany.

Urovnanie konfliktov mediáciou je cesta, ako možno ušetriť čas, peniaze a odbúrať stres. Nie každý konflikt treba hnať do krajnosti a obrátiť sa na súd. Má to však jeden háčik, že všetci účastníci sporu musia mať ochotu riešiť ho.

 Výhodou mediácie oproti súdnemu konaniu je, že mediácia je neformálna a mediátor sa zameriava na záujmy dvoch strán sporu a nie na právne aspekty sporu. V mediácii na rozdiel od súdneho konania strany sporu s pomocou mediatóra hľadajú riešenia, ktoré vyhovujú obom stranám. V mediácii je snaha nenarúšať vzťahy strán sporu a celý proces mediácie kontrolujú samy strany sporu.

Je toho určite viac čo spôsobuje súčasnú spoločenskú frustráciu a rozčarovanie. Iste si položíte otázku, ako teda riešiť spory, aby sa nemuseli skončiť na súde. Alternatívou je mediácia, teda mimosúdne riešenie sporov. Na rozdiel od súdu, kde je zvyčajne jeden víťaz a druhý porazený, mediátor hľadá v spolupráci so stranami riešenie dohodou, ktoré vyhovuje obidvom.

Znepriatelené strany sú spokojné, pretože možno až vďaka mediátorovi prišli na to, aký nezmyselný bol konflikt a ako rýchlo a noblesne sa dal vyriešiť

Kto je mediátor?

Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.
Mediátor musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.
Mediátor musí byť neutrálny. Nezávislosť a nestrannosť mediátora sú nevyhnutnými atribútmi výkonu mediácie.
Mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Na tomto linku nájdete zoznam mediátorov:

Ako prebieha mediácia

1. Organizácia

Mediáciu organizuje a riadi mediátor v mieste, na ktorom sa sporové strany dohodli. Mediátor zhrnie pred samotnou mediáciou vyjadrenia strán a všetkých dokumentov, ktoré mu strany dodali. Obe strany dostanú priestor na vyjadrenie sa. Rokuje so stranami spoločne, príp. jednotlivo.

2. Dôvernosť

Dôvernosť informácií získaných počas prípravy a v priebehu mediácie je zmluvne garantovaná v mediačnej zmluve. Z mediácie je zakázané vyhotovovať zvukový alebo písomný záznam. Mediátor si môže robiť z priebehu mediácie poznámky, ktoré sa po mediácii zničia.

3. Informácie

Každý účastník mediácie je povinný zachovať dôvernosť informácií a nezneužiť ich, vrátane informácie, že sa mediácia konala. Informácie získané, príp. použité v priebehu mediácie nemôžu byť použité v prípadnom súdnom spore, ibaže by právne predpisy určili inak.

4. Dohoda

Mediátor pomáha sformulovať mediačnú dohodu, ktorá je pre nich právne záväzná. Exekučný titul takáto dohoda dostáva vo forme notárskej zápisnice, príp. ak by bol jej obsah pojatý do súdneho zmieru (ak už prebieha spor).

5. Očakávania

Môže sa stať, že počas mediácie nevyriešite všetky sporné problémy, prípadne dosiahnete dohodu aj v iných oblastiach ako ste čakali.

6. Podpis

Mediácia sa ukončuje podpisom mediačnej dohody, odstúpením strany od mediácie, alebo rozhodnutím mediátora v prípade, že pokračovanie mediácie nie je žiaduce pre dosiahnutie zmieru. Po ukončení mediácie môže prípadný, už začatý súdny spor, pokračovať riadne ďalej.

Druhy mediácií

Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodno-právnych a pracovnoprávnych veciach (napr. majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, susedské spory, spory vyplývajúce z nevrátenia pôžičky, spotrebiteľské spory, atď.).

Existujú spory, u ktorých je vylúčené, aby sa vyriešili mediáciou. Sú to spory, kde právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom. Zákon sa nevzťahuje na veci, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní. Pre túto oblasť platí osobitný zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch účinný od 1. januára 2004, ktorý ustanovuje výkon probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní.

Súčasná platná právna úprava podporuje, aby účastník súdneho konania ukončil svoj spor prejednávaný súdom a vyriešil ho mediáciou. Významne podporným pre vôľu strán mediovať spor je ustanovenie čl. III zákona č. 420/2004 Z.z., ktorým sa odsekom 7 dopĺňa § 11 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.

Ustanovenie garantuje účastníkom súdneho konania vrátenie súdneho poplatku vo výške 90 % zaplateného súdneho poplatku, ak účastníci skončia konanie schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania. Ak tieto okolnosti nastanú po začatí pojednávania, vráti sa im 50% zo zaplateného poplatku. Pri vyriešení časti sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu v tejto veci.

Mediátor má právo aj na úhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s mediáciou vznikli, ak sa na ich úhrade s účastníkmi dohodne.

rodinná mediácia

Mediácia v domácich sporoch je najrozšírenejšia a najviac využívaná, pretože sa najviac dotýka nášho každodenného života.

Do rodinnej mediácie možno zaradiť celú problematiku rodiny. A to riešenie otázky vzťahu partnerov, kde najčastejšie býva kameňom úrazu komunikácia. Ďalším z dôvodov v otázke vzťahu bývajú očakávania, správania, ktoré niekedy sú neprimerané a sklamávajú jedného z partnerov. Mnohokrát partneri vo svojom vzťahu stoja pred otázkou finančného prispievania na chod domácnosti, splácanie úverov či hypoték.

Neskôr ak sa partneri stanú rodičmi, riešia napríklad spory ako rodič- dieťa. Dieťa ma svoj pohľad na život a dianie okolo neho čo niekedy nekorešponduje s názormi rodičov a potom je treba upraviť vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Kde v mediačnej dohode sa taxatívne vymedzujú pravidlá. Domáce práce a dodržiavanie harmonogramu činností v domácnosti sa stáva .

V rodinných konfliktoch je treba rozlíšiť mediáciu na rodinnú a rozvodovú.

Rodinná mediácia sa snaží o riešenie konfliktov vzniknutých so spolužitia rodiny. Rodinnú mediáciu možno požiť pri manželských konfliktoch a pred rozvodom. V tejto časti sa riešia otázky typu napríklad:

Zverenie dieťaťa do starostlivosti a následné formy výchovy.

Kontakt s dieťaťom

Majetkové a finančné usporiadanie.

Cieľom rodinnej mediácie je stabilizovať vzájomný vzťah rodičov a detí. Aby deti boli čo najmenej vystavené konfliktom a hádkam rodičov, aby konflikt bol čo najmenej traumatizujúci. Tak sa rodičia dokážu vyhnúť akýmkoľvek psychickým problémom svojich detí.

Rozvodová mediácia prebieha v rámci rozvodového konania. O rozvode manželov môže rozhodnúť len súd. Preto rozvodová mediácia musí ísť spolu s rodinnou mediáciou.

V priebehu mediácie je vhodné ak si partneri vyriešia aj otázky výchovy dieťaťa, ak treba zdravotnú starostlivosť, kto bude zaisťovať túto službu a samozrejme aj kontakt s širším príbuzenstvom.

Pracovnoprávna mediáciá

Význam mediácie nemusíme hľadať len v tom, že jej výsledkom sú spory a konflikty vyriešené dohodou. Aj u nás by mohla hrať dôležitú úlohu ako nástroj poradenstva pri predchádzaní konfliktom na pracoviskách. Podobne, ako sa formuje právne vedomie spoločnosti, je potrebné pracovať na tom, aby si ľudia začali uvedomovať možnosti mediácie a začali s ňou rátať.

V krajinách Európskej únie začína byť bežnou vecou, že významnejšie firmy si pravidelne nechávajú vypracovávať takzvaný mediačný audit, ktorý zachytí problémové miesta medziľudskej komunikácie a vzťahov na pracovisku a naznačí možné "únikové cesty" v pozitívnom zmysle slova. Podľa českej mediátorky Lenky Holej môžu mať konflikty na pracovisku rôzne pozadie - od strachu o miesto cez pocity únavy a nespokojnosť s riadením organizácie až po problémy hierarchie.

Mnohí manažéri sú zaskočení tým, ako hlboko vplývajú na produktivitu práce a celkové zdravie ich firmy tlejúce, neriešené vzťahové problémy medzi jednotlivcami či skupinami. Nehovoriac o skutočnosti, že ak sa silnejšie osobnosti stanú priamymi aktérmi podobných bojov na pracovisku, môžu svoju pozíciu preklopiť do šikanovania.

Je pritom dávno známe, aké ekonomické škody dokáže šikanovanie napáchať - často môže doslova paralyzovať pracovné úsilie schopných, ale v tomto smere zraniteľných ľudí.

V zamestnaneckých sporoch manažér nehrá ani pri mediácii druhé husle.

To by zrejme nebola až taká tragédia, ale na rozdiel od svojich zahraničných kolegov sú často absolútne nezorientovaní v oblasti mediačného poradenstva a vôbec nevedia s kým, ako a v ktorej fáze konfliktu majú problémový prípad konzultovať.

Jedna z hlavných zásad mediácie - a to nielen v pracovnoprávnych vzťahoch - znie: minulosť sa "používa" len na orientáciu; a vystopovanie konfliktu čo nefungovalo, alebo čo spôsobilo konflikt. Mediátor však musí byť schopný opustiť problémové schémy z minulosti a zamerať sa len na budúce riešenia.

Druhým prínosom je to, že sa "prekopú" pozície na pracovisku. Mediačné konanie zvyčajne posilní tých ľudí, ktorí majú vo vzájomných vzťahoch na pracovisku nižšie postavenie. Úlohou mediátora, v ktorej môže pokračovať manažment, je udržiavať aj v ďalšom živote firmy vyváženú situáciu, ktorá vznikla počas mediačného procesu.

A po tretie - začne sa písať tradícia ústretovosti na pracovisku. Pri mediačnom konaní majú účastníci jedinečnú možnosť nadviazať priamy osobný kontakt, opustiť konfrontačné pozície a môžu sa zamerať na hľadanie obojstranne výhodného riešenia a spolupráce v budúcnosti.

Položme si však otázku, ako sa dá zmerať atmosféra na pracovisku bez zbytočných stresov, konfliktov a negatívne nabitého ovzdušia? A najmä, aká je súvislosť s celkovým ekonomickým stavom firmy? Na tieto odpovede skúsení a úspešní manažéri štatistický výstup určite potrebovať nebudú.

etický kódex

Preambula
Etický kódex mediátora (ďalej len kódex) stanovuje požiadavky kladené na profesionálny a morálny kredit vykonávateľa mediácie ako jedného z najefektívnejších alternatívnych prostriedkov riešenia konfliktov a sporov. Poslanie mediátora, ako profesionálne vyškoleného sprostredkovateľa pre ukončenie sporu alebo konfliktu, zapísaného v Registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR, je pomôcť tomuto procesu všetkými prostriedkami, ktoré sú v súlade s právom, morálkou a dobrými mravmi. Jeho výsledkom je vyriešenie konfliktnej situácie a jej potvrdenie formou mimosúdnej dohody.

Článok 1 - Vzťah mediátora k stranám sporu
Povinnosťou mediátora pred začatím procesu mediácie je poučiť strany o:
- dobrovoľnosti ich účasti,
- možnosti v ktorejkoľvek fáze mediáciu prerušiť, resp. ukončiť,
- skutočnosti, že finálne riešenie spočíva v slobodnej vôli zúčastnených strán,
- odplatnosti služby mediátora na základe dohody,
- úlohe mediátora, ktorá nespočíva v rozhodovaní, ale v riadení procesu, ktorý by mal dospieť k uzatvoreniu dohody,
- dôvernosti celého procesu.

Článok 2 - Vedenie procesu mediácie
Proces mediácie spočíva na nasledovných zásadách, ktorými sa mediátor riadi:
- nestranne vedie rokovanie za účasti oboch strán sporu, alebo za účasti ich právnych zástupcov, prípadne s každou stranou zvlášť,
- vedie strany k tomu, aby dobrovoľne prevzali zodpovednosť za riešenie sporu,
- koncipuje návrh mediačnej dohody, ak túto úlohu neprevzali samotné strany sporu,
- zvažuje svoje zásahy v každej fáze procesu mediácie,
- je nestranný a objektívny,
- vytvára pre obe strany rovnaké podmienky, vytvára pozitívnu atmosféru a ovzdušie vzájomnej dôvery,
- v prípade, že rokuje s každou stranou zvlášť, tlmočí získané poznatky len po súhlase dotknutej strany,
- mediátor zachováva mlčanlivosť o faktoch zistených pred, počas a po mediácii od sporových strán s výnimkou prípadov, keď ho zákon tejto mlčanlivosti zbavuje.

Článok 3 - Vzájomné vzťahy medzi mediátormi
Mediátor:
- nevstupuje do mediovaného sporu a nezasahuje do sporu mediovaného iným mediátorom,
- verejne neprejavuje kritiku voči vedeniu mediácie iným mediátorom a voči dohodám iných mediátorov.

Článok 4 - Záväzky mediátora k profesii
Mediátor:
- sa prezentuje kvalitným výkonom svojho povolania, pričom pri reklame a získavaní klientov zachováva jej primeranosť a musí vychádzať z pravdivých skutočností o osobe a výsledkoch práce mediátora,
- sa priebežne vzdeláva a skvalitňuje svoje mediačné zručnosti,
- by mal pri každej príležitosti zvážiť, či je kompetentný mediovať konkrétny prípad, ak jeho praktické skúsenosti, alebo výcvik nesúvisia s mediovaným sporom,
- môže svoje skúsenosti mediátora plne využívať ako účastník rôznych profesionálnych združení, spolkov, mediátorov zameraných na skvalitnenie práce mediátorov a zlepšenie výsledkov mediácie, jej propagácie medzi laickou verejnosťou.

Aktuálny cenník

Platný k dňu 7. mája 2016